Ako sa vysporiadať s nevďačným tínedžerom

„Môj tínedžer je šťastný a dobre naladený. Myslím, že som pri jeho výchove odviedol dobrú prácu. Problém je v tom, že je úplne nevďačný za všetko, čo som pre neho urobil. Ako sa vysporiadať s nevďačným teenagerom ?“

Znie vám to povedome?

Rodičia často vyjadrujú podobné pocity počas dospievania svojho dieťaťa. Tvrdo pracujú, aby zabezpečili svoje deti a snažia sa byť dobrými rodičmi. Ich dospievajúca dcéra alebo syn si ich však vôbec nevážia. Láme im to srdce.

Mať oprávneného teenagera bolí. Žiadny rodič nechce vychovať oprávneného, ​​neúctivého tínedžera, ktorý si neváži snahu svojich rodičov.

Čo je vďačnosť

Vďačnosť je ocenenie, ktoré zažijete, keď vám niekto dá dobré veci, či už hmatateľné ako dar, alebo nehmotné ako láskavosť alebo pomoc, z altruizmu, aj keď to nepotrebuje. Je to cnosť a morálna emócia.

Vďačnosť, ktorá nie je daná slobodne a motivovaná nejakým špecifickým pocitom vďačnosti, sa nebude zdať pravá. Je to morálna emócia, ktorá zahŕňa zhovievavosť.

Čo znamená byť vďačný

Byť vďačný znamená byť vďačný za niekoho, kto vám pomohol alebo urobil niečo dobré.

Všetci poznáme pocit vďačnosti – keď dostaneme darček, sme vďační tomu, kto nám ho dal. Uvedomujeme si, že iní to nemuseli urobiť, ale urobili to z dobrej vôle voči nám.

Prečo je vďačnosť dôležitá

Pre rodičov je to úžasný pocit prijímať od svojich detí vďačnosť. Odráža hodnotu a lásku, ktorú pripisujú svojim deťom.

Význam vďačnosti u detí nemožno podceňovať. Vďačnosť, ktorú dieťa cíti k svojim rodičom, môže byť v ich živote mocnou silou, ktorá mu môže pomôcť uspieť.

Vďačnosť je spojená s väčšou životnou spokojnosťou, optimizmom, blahobytom a menšou depresiou a závisťou v porovnaní s menej vďačnými ľuďmi. Ľudia, ktorí sú vďační, prejavujú skôr prosociálne správanie a vlastnosti. Okrem toho je vďačnosť ľudskou silou, ktorá zlepšuje osobné a medziľudské vzťahy. Vďačnosť prospieva spoločnosti ako celku.

Prečo je môj tínedžer taký nevďačný

Rovnako ako láskavosť alebo rešpekt, aj vďačnosť je potrebné modelovať a učiť.

Jednou z častých chýb, ktoré rodičia robia pri jednaní s nevďačným tínedžerom, je nadávať im, trestať ich alebo vyvodzovať „prirodzené následky“. Zobrať im majetok alebo im povedať:„Toľko som pre vás urobil. Prečo nemôžeš byť vďačný?" neprinúti niekoho cítiť vďačnosť.

Aby sme cítili vďačnosť, musíme si uvedomiť, že týmto zdrojom dobra je vonkajšia pomoc, ktorú iná osoba poskytuje úmyselne a altruisticky, často na úkor svojich vlastných výhod, za ktoré táto osoba nežiada nič na oplátku.

Táto posledná časť je rozhodujúca pre pochopenie vďačnosti.

Povedzme, že jeden z členov rodiny pre vás urobil niečo pekné, ale z akéhokoľvek dôvodu ste nepoďakovali hneď. Možno si bol roztržitý, príliš unavený, príliš vzrušený atď. Potom za tebou tento človek prišiel a povedal:„Hej, nepoďakoval si mi za to, čo som pre teba urobil. Máš také právo." Cítite ešte teraz vďačnosť za „nezištný“ čin tejto osoby?

Tento čin sa už nezdá byť altruistický, nesebecký, však? Očakávali vaše ocenenie a požadovali ho. Aj keď môžete byť stále vďační za to, čo pre vás urobili, byť nútený niekomu poďakovať sa nezdá správne.

Niektorí tínedžeri sa pravdepodobne cítia rovnako.

Keď obviňujeme našich tínedžerov, že si nevážia ich mobilný telefón alebo videohry, ktoré poskytujeme, cítime, že máme nárok na ich vďačnosť. Máme pocit, že nám niečo dlhujú.

Vo väčšine prípadov áno. Ale keď to požadujeme (najmä obviňujúcim tónom hlasu), akákoľvek túžba vyjadriť vďačnosť, ak vôbec nejaká, zmizne.

Ako sa vysporiadať s nevďačným tínedžerom

Nevyžadujte vďačnosť

Tu je vec…

Rodičia sa rozhodli mať deti. Deti sa nerozhodli mať rodičov.

Byť rodičom a priviesť na tento svet zraniteľnú ľudskú bytosť znamená, že súhlasíme s tým, že sa o túto osobu postaráme a budeme ju chrániť. To je zodpovednosť, nie akt dobročinnosti.

Nechceme tým zavrhnúť množstvo hrdinských činov, obetí a veľa času, ktorý rodičia venujú výchove svojich detí, ale poukázať na to, že mnohé z vecí, ktoré rodičia robia, sú presne to, čo by urobil zodpovedný dospelý.

Tu je dobrý príklad…

Predstavte si, že ste v reštaurácii a čašník vám prinesie jedlo. Poďakujete im, keď jedlo rýchlo príde. Zaslúžia si uznanie? Samozrejme. Mali by požadovať uznanie, ak zabudnete alebo ste rozptýlení?

To je nepatrný rozdiel, ktorý niektorí rodičia robia, keď poučujú svojich tínedžerov za ich nevďačný postoj.

Vďačnosť je emócia, ktorá musí byť precítená, aby bola vyjadrená autenticky. Ak chcete, aby bol váš teenager vďačný, nemôžete požadovať vďačnosť. Ak, samozrejme, nechcete, aby bezcitne povedali „ďakujem“.

Úctivo poukázať na nevďačnosť

Keď váš tínedžer prejavuje nedostatok vďačnosti alebo neúctivé správanie, môžete na to poukázať bez toho, aby ste ho urážali alebo nadávali. Nepoužívajte slová ako „oprávnený“ alebo „brat“.

Ako alternatívu sa môžete opýtať:„Rodičia ti práve dali darčeky, ale namiesto vďačnosti sa sťažuješ, že nemáš dosť. Prečo sa tak cítiš?“

Okrem vďačnosti ich učíte, ako úctivo nesúhlasiť.

Vyhnite sa obviňovaniu a zahanbovaniu svojho tínedžera a namiesto toho klaďte otázky na zamyslenie. Pomôžte im pochopiť, v čom je problém, a láskavo im vysvetlite, prečo je dobré vážiť si to, čo majú.

Vštepovať hodnoty, nie materializmus

Spája váš tínedžer materiálne veci s vašou láskou?

Mnohí rodičia používajú materiály, aby vynahradili nedostatok času na prejavenie lásky svojim tínedžerom. Učia sa, že láska a materiály sú to isté.

Vštepujte hodnotu lásky a láskavosti a ako sa líši od materializmu.

Nájdite si čas na zmysluplné spojenie so svojím tínedžerom, aby ste posilnili puto medzi rodičom a dieťaťom. Toto musí byť priorita vo vašom rodinnom živote. Váš teenager vás bude viac počúvať, keď ho naučíte o vďačnosti, ak s ním máte dobrý vzťah.

Pomôžte tínedžerom všímať si láskavosť, ktorú im prejavili ostatní

Máme tendenciu všímať si negatívne emócie viac ako pozitívne, pretože emócie nám pomáhajú porozumieť prostrediu.

Vedieť, kde je nebezpečenstvo a potenciálne hrozby, nám môže zachrániť život. To je dôvod, prečo negatívne emócie, ako je úzkosť alebo frustrácia, majú tendenciu priťahovať našu pozornosť.

Pozitívne udalosti sú však menej kritické, pretože všetko, čo musíme urobiť, je pokračovať v tom, čo už robíme, a nič sa nemusí meniť. To môže viesť k tomu, že pozitívne udalosti zostanú nepovšimnuté.

Aby sa naši tínedžeri cítili vďační, poukazujte na to, keď sa im darí. Pomôžte im pochopiť alebo zapamätať si dôvody a ľudí, ktorí stoja za týmito udalosťami.

Napríklad:„Dáma práve zdvihla a vrátila peňaženku, ktorú ste upustili. To je od nej také milé.“

Naučte ich empatii

Pomôžte svojmu teenagerovi rozvíjať empatiu.

Empatia nám umožňuje rozpoznať úmyselné skutky láskavosti. Empatický tínedžer chápe, že keď je k nim niekto láskavý, má z toho úžitok, aj keď to jednotlivec robiť nemusí.

Vcítiť sa do tínedžera, keď čelí negatívnym emóciám, je skvelý spôsob, ako si vybudovať empatiu. Ukážte svojmu dieťaťu, že rozumiete tomu, čím si prechádza, a to tak, že pomenujete svoje pocity a opíšete, aký dopad naň majú.

Pomôžte im regulovať negatívne emócie

Byť nešťastný a bezmocný voči negatívnym emóciám sťažuje vďačnosť. Obdobie tínedžerského veku je obdobím, keď mozgy tínedžerov prechádzajú obrovskými zmenami, ktoré vedú k zmenám nálady. Preto je dôležité naučiť tínedžerov okrem empatie aj emocionálnu reguláciu.

Deti si rozvíjajú sebareguláciu, keď ich rodičia reagujú, vychovávajú a sú vrúcne. Emočný koučing rodičmi je tiež efektívnym spôsobom výučby emočnej regulácie.

Ukážte svoju vďaku svojmu tínedžerovi

Často podceňujeme, koľko deti absorbujú z okolia. Aj naše deti sa učia veci bez toho, aby sme si to uvedomovali. Zachytávajú naše pocity, postoje, presvedčenia a správanie. Cvičenie a oceňovanie vďačných prejavov začína u rodičov. Rodičia, ktorí si vážia vďačnosť, budú mať aj deti, ktoré budú vďačné.

Ako môžu rodičia cvičiť a prejavovať vďačnosť? Najpriamejším spôsobom je poďakovať našim deťom, keď prejavia prijateľné správanie.

Jednou z bežných reakcií rodičov je:„Prečo by som mal ďakovať svojmu dieťaťu za to, že si robí svoje povinnosti? Mali by to urobiť.“

Ale prečo by nám potom naši tínedžeri mali ďakovať, že sa o nich staráme? Ako rodičia by sme to mali robiť, však?

Aj keď robíme to, čo by sme mali ako rodičia robiť, stále je pekné, keď naše deti uznajú naše úsilie. To platí aj pre tínedžerov. Poďakovanie za ich úsilie je najlepší spôsob, ako ich naučiť vďačnosti.

Povzbudzujte svojho tínedžera k dobrovoľníctvu

Vytváranie podporných sociálnych vzťahov závisí od vyjadrenia vďaky a štedrosti. Veľkorysosť nielen pomáha upevňovať vzťahy s ostatnými a kultivovať vďačnosť, ale tiež pomáha deťom naučiť sa, čo znamená byť láskavý k ostatným a vážiť si láskavosť.

Povzbuďte svojho tínedžera, aby sa pravidelne dobrovoľne venoval. Je to jednoduchý čin, ktorý ich veľa naučí o vďačnosti.

Nájdite tiež spôsoby, ako motivovať svoje dieťa k štedrosti. Môžu napríklad darovať hračky, oblečenie alebo darčeky, ktoré dostali od iných.

Neškodí viesť si denník vďačnosti

Niekoľko štúdií ukázalo, že zapisovanie do denníka môže zvýšiť vďačnosť. Výsledky však nebolo ľahké zopakovať v nasledujúcich štúdiách. Dôkladné skúmanie týchto výskumov ukázalo, že nezrovnalosti boli spôsobené plánom experimentov alebo spôsobom, akým boli náborovaní dobrovoľníci.

Nezaškodí povzbudiť svojho tínedžera, aby pravidelne premýšľal a zapisoval si to, za čo cíti vďačnosť, aj keď to nie je úplne spoľahlivá metóda. Toto hlbšie myslenie ich pripraví na to, aby sa stali nezávislými dospelými v rámci rozvoja dospievajúcich a ich životných skúseností.

Potrebujete pomôcť motivovať deti?

Ak hľadáte ďalšie tipy a skutočný plán krok za krokom, tento online kurz Ako motivovať deti je skvelým miestom, kde začať.

Poskytuje vám kroky, ktoré potrebujete na identifikáciu problémov s motiváciou u vášho dieťaťa, a stratégiu, ktorú môžete použiť, aby ste svojmu dieťaťu pomohli vybudovať sebamotiváciu a zanietiť sa do učenia.

Keď poznáte túto vedecky podloženú stratégiu, motivácia vášho dieťaťa bude jednoduchá a bez stresu.


  • Každý rodič, ktorý bol celú noc hore s plynatým dieťaťom, vám povie:Nie je to zábavné. Plač, zvíjanie sa, malá červená tvár – je to srdcervúce (a, áno, aj trochu šialené!) Ale ukľudňujte sa s vedomím, že detská plynatosť je tiež relatívne normálna.
  • Som hrozná v upratovaní. Moje miesto je neporiadok. Priznávam. Snažím sa čistiť – naozaj to robím. Ale som zaneprázdnený a málokedy som doma a strácam pojem o čase a... a... môžem si vymyslieť ľubovoľné množstvo výhovoriek, ale záleží len na tom, že
  • Bez ohľadu na to, či ste tehotná, práve ste odstavili svoje dieťa od dojčenia alebo ste mačkali uprostred dňa plného kŕmenia, dobrý mém dojčenia je niečo, čo ocení každá dojčiaca mama. Dôvod? Dojčiaci život vždy zaklincujú. Od radosti, ktorá presak